Hovorí sa, že deti sú naša budúcnosť. Preto investujem do ich i našej budúcnosti tak, že im zabezpečíme dobré vzdelanie. Investícia do vzdelania detí je najistejšia investícia s najvyššou dlhodobou návratnosťou.
Učenie sa cudzieho jazyka v rannom veku má pre deti obrovský význam a prináša mnohé výhody. V predškolskom a mladšom školskom veku sa dieťa nachádza v období intenzívneho rozvoja a veľkej plasticity mozgu. Práve preto je ranný vek ideálnym obdobím na zoznámenie sa s cudzím jazykom, ktorý sa dieťa učí podobným spôsobom ako materinský jazyk. Jazyk si osvojujú najprv v rovine porozumenia a neskôr ho začínajú používať. Keďže si deti jazyk osvojujú prirodzene, miesto toho, aby sa ho vedome učili, majú lepšie komunikačné schopnosti presne tak, ako je to v ich rodnom jazyku.
1. Prirodzené a rýchle osvojovanie jazyka
Detský mozog je mimoriadne vnímavý a otvorený novým podnetom. Deti dokážu absorbovať nové informácie intuitívne a bez potreby vedome analyzovať jazykové pravidlá, preto si osvojujú jazyk rýchlejšie a prirodzenejšie než v neskoršom veku. Čím skôr sa dieťa stretne s cudzím jazykom, tým jednoduchšie si dokáže osvojiť jeho zvuky, slovnú zásobu a základné komunikačné štruktúry. Postupne sa učí rozumieť významu slov z kontextu, zo situácie a neverbálnej komunikácie bez toho, aby muselo poznať význam každého slova.
Pamäť a pozornosť majú krátkodobý charakter, preto je vhodné pri učení zaradiť dynamické, emocionálne podfarbené a zábavné aktivity. Hra, pohyb, hudba, príbehy a spoločné zážitky výrazne podporujú dlhodobé zapamätanie a udržujú detskú pozornosť.
2. Výslovnosť
Keďže deti „majú nižšiu úroveň povedomia o sebe ako o učiacom sa a tiež o procese učenia, ktorý je u nich jednoduchší a prirodzenejší, nehanbia sa a nemajú zábrany pri vyslovovaní a získavajú tak prízvuk príbuzný rodenému hovoriacemu.“ (Cameron 2001, s. 1).Malé deti dokážu veľmi presne napodobňovať nové zvuky a intonáciu. Zároveň nemajú zábrany experimentovať so zvukmi, ktoré sa v ich materinskom jazyku nenachádzajú.
Skorý kontakt s autentickou výslovnosťou rodeného hovoriaceho tak vytvára pevný základ pre budúcu schopnosť komunikovať prirodzene a s väčšou istotou. Vhodné je preto zaradiť rôzne rozprávky, videá, piesne a riekanky, ktoré sú nahovorené native speakrom.
3. Rozvoj myslenia a kognitívnych schopností
Učenie sa cudzieho jazyka nepodporuje iba jazykový rozvoj. Významne prispieva aj k rozvoju celkového myslenia dieťaťa. Viacjazyčné prostredie podporuje schopnosť pozerať sa na situácie z rôznych perspektív a riešiť problémy kreatívnym spôsobom a pružne reagovať na nové situácie.
Aj napriek tomu, že používajú iba jeden z cudzích jazykov, majú prístup aj k ostatným, a to vďaka činnosti neurónov, ktoré vytvárajú medzi sebou spoje. Táto mentálna činnosť rozširuje mozgovú flexibilitu a podporuje detské sebauvedomovanie. (Bialystok, 1999)
4. Lepšie komunikačné a verbálne schopnosti
Výskumy dokazujú, že učením cudzieho jazyka sa zlepšujú komunikačné schopnosti dieťaťa. Cudzí jazyk nie je iba súbor slov a gramatických pravidiel. Je predovšetkým nástrojom komunikácie. Ak sa dieťa učí jazyk prirodzene prostredníctvom spoločných aktivít, hier a situácií, postupne si osvojuje schopnosť reagovať, vyjadrovať svoje potreby, pýtať sa a komunikovať s ostatnými.
Deti sa zároveň učia rozumieť aj vtedy, keď nerozumejú každému jednotlivému slovu. Postupne využívajú kontext, mimiku, gestá, tón hlasu a situáciu, v ktorej sa komunikácia odohráva. Takýto spôsob učenia podporuje rozvoj praktických komunikačných schopností a pomáha dieťaťu používať jazyk aktívne, nie iba pasívne.
5. Sebavedomie a pozitívny vzťah k učeniu
Každý malý úspech (nielen) v cudzom jazyku môže mať pre dieťa veľký význam. Keď dieťa porozumie jednoduchému pokynu, zaspieva pieseň, odpovie na otázku alebo dokáže povedať prvú vetu v cudzom jazyku, zažíva pocit úspechu. Tieto pozitívne skúsenosti posilňujú jeho sebavedomie a vytvárajú pozitívny vzťah k učeniu.
Deti, ktoré sa učia jazyk v bezpečnom a podpornom prostredí, zároveň nemajú taký výrazný strach z chýb. Jazyk vnímajú ako prirodzený priestor na objavovanie a komunikáciu, nie ako predmet, v ktorom musia podať dokonalý výkon.
6. Multikultúrny rozmer
Jazyk je úzko prepojený s kultúrou, ľuďmi a spôsobom života. Učenie sa cudzieho jazyka preto deťom umožňuje spoznávať svet. Stretávajú sa s novými príbehmi, tradíciami, zvykmi a spôsobmi komunikácie. Deti, ktoré sa učia cudzí jazyk, sú otvorenejšie voči iným kultúram, zvykom a spôsobom života, čo výrazne prispieva k tolerancii a rešpektu voči odlišnostiam.
7. Angličtina ako súčasť globálneho sveta
Angličtina dnes patrí medzi najpoužívanejšie jazyky medzinárodnej komunikácie. Angličtina je jazykom vedy, techniky a globálnej komunikácie. Skorý kontakt s angličtinou môže dieťaťu v budúcnosti otvoriť množstvo možností.
Sumarizácia
Začať s učením cudzieho jazyka už v ranom veku teda nie je len výhodou, ale skôr investíciou do budúcnosti dieťaťa. A to nie len z hľadiska samotného jazyka, ale aj z hľadiska rozvoja rôznych zručností, rozvoja osobnosti, sebovedomia a širšieho rozhľadu. Znalosť cudzieho jazyka otvára brány širším možnostiam vzdelávania, lepším pracovným príležitostiam, dostupnosti k informáciám i objavovaniu sveta a cestovaniu.
ZDROJE:
BIALYSTOK, E., 1999. Cognitive complexity and attentional control in the bilingual mind. Child Development, 70(3), 636–644. Dostupné z: https://pdfs.semanticscholar.org/501d/2a27605221a3719baeed470f7d2137667913.pdf
CAMERON, L., 2001. Teaching Languages to Young Learners. Cambridge University Press. ISBN 978-0-521-77434-5.



