{"id":18436,"date":"2026-09-09T14:18:21","date_gmt":"2026-09-09T12:18:21","guid":{"rendered":"https:\/\/www.funtasyenglish.com\/?p=18436"},"modified":"2026-09-09T14:18:23","modified_gmt":"2026-09-09T12:18:23","slug":"vyhody-ucenia-sa-cudzieho-jazyka-v-ranom-veku","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.funtasyenglish.com\/vyhody-ucenia-sa-cudzieho-jazyka-v-ranom-veku\/","title":{"rendered":"V\u00fdhody u\u010denia sa cudzieho jazyka v ranom veku"},"content":{"rendered":"\n

Hovor\u00ed sa, \u017ee deti s\u00fa na\u0161a bud\u00facnos\u0165. Preto investujem do ich i\u00a0na\u0161ej bud\u00facnosti tak, \u017ee im zabezpe\u010d\u00edme dobr\u00e9 vzdelanie. Invest\u00edcia do vzdelania det\u00ed je najistej\u0161ia invest\u00edcia s najvy\u0161\u0161ou dlhodobou n\u00e1vratnos\u0165ou<\/strong>.<\/p>\n\n\n\n

U\u010denie sa cudzieho jazyka v rannom veku<\/strong> m\u00e1 pre deti obrovsk\u00fd v\u00fdznam a\u00a0prin\u00e1\u0161a mnoh\u00e9 v\u00fdhody. <\/strong>V pred\u0161kolskom a mlad\u0161om \u0161kolskom veku sa die\u0165a nach\u00e1dza v obdob\u00ed intenz\u00edvneho rozvoja a\u00a0ve\u013ekej plasticity mozgu. Pr\u00e1ve preto je rann\u00fd vek ide\u00e1lnym obdob\u00edm na zozn\u00e1menie sa s cudz\u00edm jazykom, ktor\u00fd sa die\u0165a u\u010d\u00ed podobn\u00fdm sp\u00f4sobom ako materinsk\u00fd jazyk. Jazyk si osvojuj\u00fa najprv v\u00a0rovine porozumenia a\u00a0nesk\u00f4r ho za\u010d\u00ednaj\u00fa pou\u017e\u00edva\u0165. Ke\u010f\u017ee si deti jazyk osvojuj\u00fa prirodzene, miesto toho, aby sa ho vedome u\u010dili, maj\u00fa lep\u0161ie komunika\u010dn\u00e9 schopnosti presne tak, ako je to v\u00a0ich rodnom jazyku.<\/p>\n\n\n\n

1. Prirodzen\u00e9 a r\u00fdchle osvojovanie jazyka<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Detsk\u00fd mozog je mimoriadne vn\u00edmav\u00fd a otvoren\u00fd nov\u00fdm podnetom. Deti dok\u00e1\u017eu absorbova\u0165 nov\u00e9 inform\u00e1cie intuit\u00edvne a bez potreby vedome analyzova\u0165 jazykov\u00e9 pravidl\u00e1, preto si osvojuj\u00fa jazyk r\u00fdchlej\u0161ie a\u00a0prirodzenej\u0161ie ne\u017e v\u00a0neskor\u0161om veku. \u010c\u00edm sk\u00f4r sa die\u0165a stretne s cudz\u00edm jazykom, t\u00fdm jednoduch\u0161ie si dok\u00e1\u017ee osvoji\u0165 jeho zvuky, slovn\u00fa z\u00e1sobu a z\u00e1kladn\u00e9 komunika\u010dn\u00e9 \u0161trukt\u00fary. Postupne sa u\u010d\u00ed rozumie\u0165 v\u00fdznamu slov z kontextu, zo situ\u00e1cie a neverb\u00e1lnej komunik\u00e1cie bez toho, aby muselo pozna\u0165 v\u00fdznam ka\u017ed\u00e9ho slova. <\/p>\n\n\n\n

Pam\u00e4\u0165 a pozornos\u0165 maj\u00fa kr\u00e1tkodob\u00fd charakter, preto je vhodn\u00e9 pri u\u010den\u00ed zaradi\u0165 dynamick\u00e9, emocion\u00e1lne podfarben\u00e9 a z\u00e1bavn\u00e9 aktivity. Hra<\/a>, pohyb, hudba<\/a>, pr\u00edbehy a spolo\u010dn\u00e9 z\u00e1\u017eitky v\u00fdrazne podporuj\u00fa dlhodob\u00e9 zapam\u00e4tanie a udr\u017euj\u00fa detsk\u00fa pozornos\u0165.<\/p>\n\n\n\n

2. V\u00fdslovnos\u0165<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Ke\u010f\u017ee deti \u201emaj\u00fa ni\u017e\u0161iu \u00farove\u0148 povedomia o sebe ako o u\u010diacom sa a tie\u017e o procese u\u010denia, ktor\u00fd je u nich jednoduch\u0161\u00ed a prirodzenej\u0161\u00ed, nehanbia sa a nemaj\u00fa z\u00e1brany pri vyslovovan\u00ed a z\u00edskavaj\u00fa tak pr\u00edzvuk pr\u00edbuzn\u00fd roden\u00e9mu hovoriacemu.\u201c (Cameron 2001, s. 1).Mal\u00e9 deti dok\u00e1\u017eu ve\u013emi presne napodob\u0148ova\u0165 nov\u00e9 zvuky a inton\u00e1ciu. Z\u00e1rove\u0148 nemaj\u00fa z\u00e1brany experimentova\u0165 so zvukmi, ktor\u00e9 sa v ich materinskom jazyku nenach\u00e1dzaj\u00fa.<\/p>\n\n\n\n

Skor\u00fd kontakt s autentickou v\u00fdslovnos\u0165ou roden\u00e9ho hovoriaceho tak vytv\u00e1ra pevn\u00fd z\u00e1klad pre bud\u00facu schopnos\u0165 komunikova\u0165 prirodzene a s v\u00e4\u010d\u0161ou istotou. Vhodn\u00e9 je preto zaradi\u0165 r\u00f4zne rozpr\u00e1vky, vide\u00e1, piesne a riekanky, ktor\u00e9 s\u00fa nahovoren\u00e9 native speakrom.<\/p>\n\n\n\n

3. Rozvoj myslenia a kognit\u00edvnych schopnost\u00ed<\/strong><\/p>\n\n\n\n

U\u010denie sa cudzieho jazyka nepodporuje iba jazykov\u00fd rozvoj. V\u00fdznamne prispieva aj k rozvoju celkov\u00e9ho myslenia die\u0165a\u0165a. Viacjazy\u010dn\u00e9 prostredie podporuje schopnos\u0165 pozera\u0165 sa na situ\u00e1cie z r\u00f4znych perspekt\u00edv a rie\u0161i\u0165 probl\u00e9my kreat\u00edvnym sp\u00f4sobom a pru\u017ene reagova\u0165 na nov\u00e9 situ\u00e1cie.<\/p>\n\n\n\n

Aj napriek tomu, \u017ee pou\u017e\u00edvaj\u00fa iba jeden z cudz\u00edch jazykov, maj\u00fa pr\u00edstup aj k ostatn\u00fdm, a to v\u010faka \u010dinnosti neur\u00f3nov, ktor\u00e9 vytv\u00e1raj\u00fa medzi sebou spoje. T\u00e1to ment\u00e1lna \u010dinnos\u0165 roz\u0161iruje mozgov\u00fa flexibilitu a podporuje detsk\u00e9 sebauvedomovanie. (Bialystok, 1999)<\/p>\n\n\n\n

4. Lep\u0161ie komunika\u010dn\u00e9 a verb\u00e1lne schopnosti<\/strong><\/p>\n\n\n\n

V\u00fdskumy dokazuj\u00fa, \u017ee u\u010den\u00edm cudzieho jazyka sa zlep\u0161uj\u00fa komunika\u010dn\u00e9 schopnosti die\u0165a\u0165a. Cudz\u00ed jazyk nie je iba s\u00fabor slov a gramatick\u00fdch pravidiel. Je predov\u0161etk\u00fdm n\u00e1strojom komunik\u00e1cie. Ak sa die\u0165a u\u010d\u00ed jazyk prirodzene prostredn\u00edctvom spolo\u010dn\u00fdch aktiv\u00edt, hier a situ\u00e1ci\u00ed, postupne si osvojuje schopnos\u0165 reagova\u0165, vyjadrova\u0165 svoje potreby, p\u00fdta\u0165 sa a komunikova\u0165 s ostatn\u00fdmi.<\/p>\n\n\n\n

Deti sa z\u00e1rove\u0148 u\u010dia rozumie\u0165 aj vtedy, ke\u010f nerozumej\u00fa ka\u017ed\u00e9mu jednotliv\u00e9mu slovu. Postupne vyu\u017e\u00edvaj\u00fa kontext, mimiku, gest\u00e1, t\u00f3n hlasu a situ\u00e1ciu, v ktorej sa komunik\u00e1cia odohr\u00e1va. Tak\u00fdto sp\u00f4sob u\u010denia podporuje rozvoj praktick\u00fdch komunika\u010dn\u00fdch schopnost\u00ed a pom\u00e1ha die\u0165a\u0165u pou\u017e\u00edva\u0165 jazyk akt\u00edvne, nie iba pas\u00edvne.<\/p>\n\n\n\n

5. Sebavedomie a pozit\u00edvny vz\u0165ah k u\u010deniu<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Ka\u017ed\u00fd mal\u00fd \u00faspech (nielen) v cudzom jazyku m\u00f4\u017ee ma\u0165 pre die\u0165a ve\u013ek\u00fd v\u00fdznam. Ke\u010f die\u0165a porozumie jednoduch\u00e9mu pokynu, zaspieva piese\u0148, odpovie na ot\u00e1zku alebo dok\u00e1\u017ee poveda\u0165 prv\u00fa vetu v cudzom jazyku, za\u017e\u00edva pocit \u00faspechu. Tieto pozit\u00edvne sk\u00fasenosti posil\u0148uj\u00fa jeho sebavedomie a vytv\u00e1raj\u00fa pozit\u00edvny vz\u0165ah k u\u010deniu.<\/p>\n\n\n\n

Deti, ktor\u00e9 sa u\u010dia jazyk v bezpe\u010dnom a podpornom prostred\u00ed, z\u00e1rove\u0148 nemaj\u00fa tak\u00fd v\u00fdrazn\u00fd strach z ch\u00fdb. Jazyk vn\u00edmaj\u00fa ako prirodzen\u00fd priestor na objavovanie a komunik\u00e1ciu, nie ako predmet, v ktorom musia poda\u0165 dokonal\u00fd v\u00fdkon.<\/p>\n\n\n\n

6. Multikult\u00farny rozmer<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Jazyk je \u00fazko prepojen\u00fd s kult\u00farou, \u013eu\u010fmi a sp\u00f4sobom \u017eivota. U\u010denie sa cudzieho jazyka preto de\u0165om umo\u017e\u0148uje spozn\u00e1va\u0165 svet. Stret\u00e1vaj\u00fa sa s nov\u00fdmi pr\u00edbehmi, trad\u00edciami, zvykmi a sp\u00f4sobmi komunik\u00e1cie. Deti, ktor\u00e9 sa u\u010dia cudz\u00ed jazyk, s\u00fa otvorenej\u0161ie vo\u010di in\u00fdm kult\u00faram, zvykom a sp\u00f4sobom \u017eivota, \u010do v\u00fdrazne prispieva k tolerancii a re\u0161pektu vo\u010di odli\u0161nostiam.<\/p>\n\n\n\n

7. Angli\u010dtina ako s\u00fa\u010das\u0165 glob\u00e1lneho sveta<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Angli\u010dtina dnes patr\u00ed medzi najpou\u017e\u00edvanej\u0161ie jazyky medzin\u00e1rodnej komunik\u00e1cie. Angli\u010dtina je jazykom vedy, techniky a glob\u00e1lnej komunik\u00e1cie. Skor\u00fd kontakt s angli\u010dtinou m\u00f4\u017ee die\u0165a\u0165u v bud\u00facnosti otvori\u0165 mno\u017estvo mo\u017enost\u00ed.<\/p>\n\n\n\n

Sumariz\u00e1cia<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Za\u010da\u0165 s u\u010den\u00edm cudzieho jazyka u\u017e v ranom veku teda nie je len v\u00fdhodou, ale sk\u00f4r invest\u00edciou do bud\u00facnosti die\u0165a\u0165a. A to nie len z h\u013eadiska samotn\u00e9ho jazyka, ale aj z h\u013eadiska rozvoja r\u00f4znych zru\u010dnost\u00ed, rozvoja osobnosti, sebovedomia a \u0161ir\u0161ieho rozh\u013eadu. Znalos\u0165 cudzieho jazyka otv\u00e1ra br\u00e1ny \u0161ir\u0161\u00edm mo\u017enostiam vzdel\u00e1vania, lep\u0161\u00edm pracovn\u00fdm pr\u00edle\u017eitostiam, dostupnosti k inform\u00e1ci\u00e1m i objavovaniu sveta  a cestovaniu.<\/p>\n\n\n\n

ZDROJE:<\/p>\n\n\n\n

BIALYSTOK, E., 1999. Cognitive complexity and attentional control in the bilingual mind. Child Development, 70<\/em>(3), 636\u2013644. Dostupn\u00e9 z: https:\/\/pdfs.semanticscholar.org\/501d\/2a27605221a3719baeed470f7d2137667913.pdf<\/a><\/p>\n\n\n\n

CAMERON, L., 2001. Teaching Languages to Young Learners. <\/em>Cambridge University Press. ISBN 978-0-521-77434-5.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Hovor\u00ed sa, \u017ee deti s\u00fa na\u0161a bud\u00facnos\u0165. Preto investujem do ich i\u00a0na\u0161ej bud\u00facnosti tak, \u017ee im zabezpe\u010d\u00edme dobr\u00e9 vzdelanie. Invest\u00edcia do vzdelania det\u00ed je najistej\u0161ia invest\u00edcia s najvy\u0161\u0161ou dlhodobou n\u00e1vratnos\u0165ou. U\u010denie sa cudzieho jazyka v rannom veku m\u00e1 pre deti obrovsk\u00fd v\u00fdznam a\u00a0prin\u00e1\u0161a mnoh\u00e9 v\u00fdhody. V pred\u0161kolskom a mlad\u0161om \u0161kolskom veku sa die\u0165a nach\u00e1dza v […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[],"class_list":["post-18436","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-aktuality"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.funtasyenglish.com\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/18436","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.funtasyenglish.com\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.funtasyenglish.com\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.funtasyenglish.com\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.funtasyenglish.com\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=18436"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.funtasyenglish.com\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/18436\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":18437,"href":"https:\/\/www.funtasyenglish.com\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/18436\/revisions\/18437"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.funtasyenglish.com\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=18436"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.funtasyenglish.com\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=18436"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.funtasyenglish.com\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=18436"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}